Výstup a zjazd na lyžiach v horách sa vyvinul z Popolušky na kráľovnú horských športov. Lyžiarov a surferov, ktorí stúpajú k vrcholom, aby sa vyžili pri zjazde v krásnom prašane alebo firne je stále viac. Zodpovedajúc tomuto trendu stúpa aj počet vážnych lavínových nešťastí. To je negatívna stránka tohto nie vždy bezpečného športu.     Dnes je v alpských krajinách ako aj na Slovensku zaužívaná predpoveď lavínového nebezpečia podľa medzinárodnej 5 dielnej stupnice, ktorá nás orientuje o stave a vývoji lavínovej situácie. Lavínoví experti vyvinuli limity, ktoré nám umožňujú ľahšie rozhodovanie o realizácii alebo zrušení zamýšľanej tury.     Švajčiarsky lavínový odborník a horsky vodca Werner Munter vypracoval na základe lavínovej štatistiky o úrazoch limity. Pri určitom stupni lavínového nebezpečia a určitej nadmorskej výške sú napríklad zakázané svahy určitej strmosti a určitej expozície k svetovým stranám. Ak sa tieto limity rešpektujú dá sa vylúčiť väčšina smrteľných úrazov. Iní odborníci vypracovali svoje odporúčania tiež na základe teorií Muntera.     Problém však nie je celkom jednoduchý. Sneh je materiál veľmi rôznorodý a preto sa predpoveď nebezpečia nedá urobiť so 100% pravdepodobnosťou. Aby lyžiar, ktorý sa vydá na túru mal najvyššie možnú bezpečnosť, musí sa osobne pripraviť a vedieť v teréne predpoveď lavínového nebezpečia aj interpretovať. V alpských krajinách je dôkladná príprava tury zaužívaná a pre profesionálov aj zaväzná. Ide o preštudovanie najlepšieho dostupného mapového materiálu a zakreslenie túry ešte v domácich podmienkach.     Štúdium lavínovej situácie a predpovede nebezpečia lavín a ich porovnanie so zamýšľanou turou. Ďalej je to určenie náhradnej túry, štúdium predpovede počasia a poznanie schopnosti účastníkov tury (telesné, technické, psychické).     Po príchode do hôr ide o všeobecné preskúmanie stavu snehu, overenie výskytu snehových dosiek, kritické množstvo nového snehu ako aj stupňa správnosti lavínovej predpovede. Tiež je potrebné overiť si stav počasia, silu vetra, intenzitu (množstvo) zrážok a teplotu. Zodpovedajú tieto údaje predpokladom, ktoré sme si vytvorili doma? Môžeme plánovanú túru uskutočniť alebo musíme zmeniť ciel? Sú všetci účastníci vo forme? Majú všetci účastníci fungujúci lavínový vyhľadávací prístroj?     V teréne musí vedúci lyžiar neustále myslieť na to, či je každý z jeho krokov správny alebo nie. Skúma množstvo nového snehu, volí najbezpečnejšiu výstupovú trasu, hodnotí vplyv slnka na sneh, a výskyt snehových dosiek. Aký terén sa nachádza nad nim, ako je strmý svah na ktorom stoji, v akej nadmorskej výške sa nachádza, či je v blízkosti hrebeňa a aký je reliéf terénu. Čo robia učastníci tury? Sú všetci v dohľade, dodržujú dohodnutý odstup, dodržujú disciplína a tempo postupu. Ostražitosť lyžiara v teréne sa dá porovnať s ostražitosťou indiána na vojnovom chodníku či lovcom divej zveri. Je stále pozorný a sleduje všetky stopy eventuálneho nepriateľa. Na konfigurácii povrchu snehu vie vyčítať jeho vlastnosti a hlavný smer vetra. Ak dôjde k presvedčeniu, že prekročil mieru bezpečnosti, túru preruší alebo zmení ciel tury. Pri zjazde sa stará o dodržiavanie odstupov a taktiky zjazdu. Zaťaženie nebezpečného svahu sa nesmie prekročiť súčasným zjazdom celej skupiny.     Lavínová predpoveď je len aproximatívne doporučenie, ktoré bez vlastnej interpretácie a kontroly skialpnistu v teréne vedie bohužiaľ veľmi často k vážnym až smrteľným prúserom!     Napríklad v decembri večer je vyhlásený 2. stupeň lavínového nebezpečia. Ráno začne fúkať silný vietor, ktorý za hodinu vytvorí nebezpečné snehové dosky. Týmto sa nebezpečie zvýši na 4. stupeň. To však predpoveď nevie a nemôže zohľadniť. Takto sme odkázaní na schopnosť vedieť interpretovať situáciu v teréne. Neskúsení a mladí začínajúci skialpinisti sú odkázaní byť v spoločnosti skúsených kolegov alebo kvalifikovaných vodcov. Ďalší príklad: Kritická vrstva nového snehu je 30 cm: v noci sneží. Na Terynke napadne 40 cm a na Popradskom plese len 20 cm. Tieto rozdiely nemôže predpoveď z minulého dňa vziať do úvahy. To znamená, že na Popradskom plese bude 2. stupeň a na Terynke možno dokonca 4. stupeň lavínového nebezpečia. Sú však ľudia, ktorí cestujú celu noc do hôr a majú pred sebou určitý cieľ. Tento v poslednom momente nechcú zmeniť. Tak vznikajú situácie, ktoré zaváňajú cintorínom.     Naďalej existujú lyžiari, ktorí pricestujú do hôr v bavoráku alebo v mercedese a nemajú peniaze na zakúpenie « pipsa ». Pohybovať sa dnes v zasnežených horách bez pipsového pristroja je neospravedlniteľná chyba.     Ale v okamihu keď musíme prepnúť pips na príjem a začať hľadať zasypaných” zubatá” nám stoji za chrbtom a čaká. Trčíme v priešvihu a len šťastná náhoda nám môže garantovať, že zasypaní sa z toho dostanú živí. Preto je hľadanie obete lavíny len poslednou možnosťou opraviť to čo sa ešte dá. Našou prvoradou povinnosťou je naučiť sa prevencii.     Veda o lavínach urobila v poslednom čase obrovské pokroky. Generácia starého otca chodila na lyžiarske túry len na jar keď bol zamrznutý firn a o jedenastej hodine sedeli už v Taverne v Starom Smokovci na pive. Báli sa prašanu ako čerta lebo cítili jeho nebezpečie. Otec chodil na túry už aj v decembri. Ale mal pravidlo, že po silnejšom snežení tri dni sedel doma. Aj tato teória bola a aj dnes je čiastočne správna. Naša generácia si myslela, že stačí v teréne “lopatovať” a nórskou alebo inou metódou si zadovážiť aliby pre ďalší postup v lavinóznom teréne. Ja sedím dnes inštinktívne pri 4. stupni tiež doma (pri vínku).     My máme dnešné lavínové teórie vybudované na pozorovaní a práci viacerých generácií. Napriek tomu hlavným kritériom bezpečnosti je zdržanlivosť a tzv. “nová skromnosť”. Žiadna predpoveď nebezpečia nám nemôže zaručiť, že sa vrátime zdraví a živí k mamičke. 100% istota nikdy nebude. Všetci lavínoví experti sa v tomto zhodujú. Ale rešpektovaním určitých pravidiel môžeme riziko značne zredukovať. Snehová prikrývka je materiálom veľmi komplexným a komplikovaným a nedá sa jednoznačne a sto percentne posúdiť. V okamihu, keď na lyžiarskej túre začneme váhať o správnosti nášho konania, treba sa vrátiť alebo zmeniť ciel výstupu. V opačnom prípade ideme hrobárovi rovno na lopatu. Tu je napríklad zásadný rozdiel medzi ťažkým skalným lezením a skialpinizmom. Zdržanlivý lezec neprelezie nikdy najťažšie cesty. Lezec musí byť agresívny a ide až do krajných ťažkostí. Veľa lezcov chodí v zime na lyžiarske túry. Poznám mnohých, ktorí sa museli v zimných horách zdržanlivosti naučiť. Pri 4. a 5. stupni lavínového nebezpečia nie sme si ani v strede mesta istí.

SPÄŤ