Spracoval a pripravil Horský internetový klub


2. ročník skialpového a telemarkového stretnutia na Babej hore, 2003


Autor príspevku Ján Rusnák
Skialpová skupina Horná Orava
Námestovo


    11. januára 2003 sa konal 2. ročník skialpového a telemarkového stretnutia na Babej hore.
    Naša skialpová skupina z Hornej Oravy si kladie za cieľ zviditeľniť tento pre outdoorové aktivity zasľúbený kraj a týmto stretnutím ho predstaviť ostatným. Pretože sme predovšetkým lyžiari, práve tento spôsob prezentácie je pre nás najprijateľnejší.
    Sobotné ráno nás víta čistou oblohou a ukrutným mrazom, ktorý je pre tento najsevernejší cíp Slovenska príznačný. Aj napriek tomu, že sme sa snažili spropagovať akciu najmä prostredníctvom internetu a reklamných letákov prekvapuje nás, keď sa okolo desiatej začali schádzať autá z viacerých kútov Slovenska, ako aj zo susedných Čiech. Vítame aj našich známych ostravákov, ktorí boli okrem nás pre nepriazeň počasia jedinými účastníkmi I. ročníka a tento rok opäť nesklamali. Ako jedného z usporiadateľov ma chytá mierna panika z takého množstva ľudí a premýšľam či a ako predniesť nejaký uvítací prejav. Nakoniec mi „vytrhol tŕň z päty“ Aleš a vytiahol výbornú hruškovicu, ktorá sprevádzala uvítanie. Medzi účastníkmi vidím aj niekoľko žien, ktoré ako sa ukázalo neskôr, dokázali zdolať horu a vyrovnali sa ktorémukoľvek z nás „chlapov“. Po krátkom úvode sa autami presúvame na miesto, ktoré je určené na nástup. Väčšinou sa dá ísť na lyžiach už od chaty, ale snehu je dnes ešte dosť málo. Počiatočné pomalé stúpanie dáva príležitosť na krátke zoznamovacie rozhovory s ľuďmi naladenými na rovnakú frekvenciu ako sme my. S nadmorskou výškou pribúda snehu, ale teplota klesá každým krokom. Sneh krásne vŕzga pod lyžami a slová mrznú na perách. Slnko nás teší svojou prítomnosťou, no vrchol začínajú zahaľovať mraky. Po niečo viac ako dvoch hodinách šľapania dosť vysokým tempom s dvoma menšími prestávkami sa v hmle konečne objavil vrchol.
    Tu čakáme na ostatných, dáme si niečo na zahriatie, urobíme pár spoločných fotiek a rýchlo mizneme v hustej hmle zlyžovať dobytú horu. Hmla nám komplikuje zostup, ktorý sa chvíľami podobá na cestu bludiskom. Postupne však ustupuje a dovoľuje nám vychutnať si jazdu v panenskom prašane. Zasiahla nás absolútna pohoda a nenarušili ju ani pády hádam každého z nás. Zjazdy v nižších oblastiach sú náročnejšie, lebo počasie je na sneh skúpe. Každý sa prediera lesom a snaží sa ukrojiť si čo najviac zo záverečného zjazdu.
    Dehydrovaní a málinko uzimení sa nevieme dočkať príjazdu na chatu Slaná voda, kde nás čaká pivko, čaj s rumom a hovädzí vývar. Po prvom nasleduje ďalšie pivko, pri ktorom hodnotíme akciu, delíme sa o podobné zážitky na snehu a vlastne až teraz sa bližšie poznávame. Táto chata je na to ako stvorená. Príjemná atmosféra a obsluha prispievajú k úspechu dnešného dňa. Večer sa každý tešil na vyhriate izby a teplú posteľ, ale naši známi z okolia Vsetína sa rozhodli, že strávia romantickú noc pod holým nebom pri teplote asi -25°C. Na druhý deň ideme „navštíviť“ našich nocľažníkov, ale „omrzliny“ si odnieslo len auto, ktoré nechcelo naštartovať.
    Víkend sa dostáva do záverečnej fázy a mne zostáva poďakovať a rozlúčiť sa s poslednými vytrvalcami. Prichádza noc, treba ísť domov...
   
Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí mi pomohli zrealizovať túto akciu:
- Stanovi Klaučovi a jeho HIK(Horský internetový klub);
- CK Orava tour;
- Penziónu Hrubjak;
- Internetovej kaviarni Extreme-net-pub;
- Martinovi Rusnákovi a jeho Maľovanému svetu;
- Alešovi Urbancovi s kolektívom;
ale aj spoluorganizátorom Tondovi, Ľubke a Rišovi, ako aj všetkým, ktorí na akciu prišli. Dúfam, že to bude výzva aj pre Vás ostatných. Takže o rok čaute...



Niekoľko fotografií z akcie:


Účastníci na vrchole:



SPÄŤ