Spracoval a pripravil Horský internetový klub


Poznámky k názvosloviu Vysokých Tatier


Dominik Michalík
Tatranská horská služba
Starý Smokovec


   História - zdroj omylov
   Názvoslovie vo Vysokých Tatrách vychádza prevažne z ľudového pomenovania dolín, plies či vrcholov. Rokmi sa však na mnohé pôvodné významy názvov zabúda, názvy sa prispôsobujú niekedy jazyku niekedy dobe. Je to výsledok zabúdania na jazyk našich predkov, slepé akceptovanie stavu, nepoznanie histórie?
   Uveďme len niekoľko príkladov nepochopenia pomenovania aspoň tých významnejších vrcholov či dolín a plies:
     * Rysy (2499 m n.m.) - pomenovanie vzniklo z goralského "rysy" čo znamená čiary, ryhy. Tie skutočne dobre vidno pri pohľade zo severu na vrchol Rysov ale aj celý úsek severných stien v pokračovaní na Mengusovské štíty - sú to žľaby a šikmé terasy dlho do leta zasnežené a tým sa vinímajúce ako zvislé línie na tmavom pozadí skalných stien.
     * Zlobivá (2457 m n.m) - pomenovanie vzniklo podľa výrazných žľabov, ktoré sú charakteristické pre tento štít pri pohľade z Kačacej doliny. Žľab sa po goralsky povie "zlob". Zlobivá teda neznamená štít, ktorí sa hnevá (od českého zlobiti se), ale štít s výraznými žľabmi.
     * Gánok (2461 m n.m.) - ide o štít horolezeckej verejnosti známi ako Ganek, pre ktorý je typická mohutná skalná terasa - galéria Ganku, nad cca 300m vysokou severozápadnou stenou. Pomenovanie je vlastne prenesený význam gánku ako vyvýšeného priedomia. Ganek je však po goralsky a gánok je po liptovsky teda rečou územia ktoré nemá nič spoločné s danou lokalitou.
     * Oštepy - zakončenie hrebeňa Prostredného hrotu (2441 m n.m.), pre ktoré je typický tvar odštiepnutia sa vrcholových partií hrebeňa od hlavného masívu Prostedného hrotu. Oštep je športový nástroj a so skalným masívom charakteristických tvarov nemá nič spoločné.
     * Poľský hrebeň (2199 m n.m.) - spišsko-nemecký názov ktorý sa odvinul od mylného nazývania Goralov Poliakmi (zámena vznikla z podobnosti goralčiny a poľštiny). Za Poľským hrebeňom ležiaca Bielovodská dolina bola územím goralov z Jurgova, ktorý ležal na Slovenskom území (obec bola predaná Poľsku za časť surovinovo zaujímavého územia Tešína počas ministrovania Beneša v Masarykovej vláde za bývalej ČSR). Poľský hrebeň teda nikdy pred vznikom tohto názvu nebol hraničným hrebeňom medzi Slovenskom a Poľskom a územie za ním na severe, bolo územím Slovenským.
     * Ťažká dolina, pleso a štít (2502 m n.m.) vs. Česká dolina, pleso a štít. Dolina s ťažkým prístupom pre pastierov oviec dostala v goralčine pomenovanie "Čynsko", čo je po spišsky "češko". Omylom nemeckého mapéra v 19. storočí vzniklo potom pomenovanie s prídavným menom "Česká/český"

   Ako vidno zámeny, omyly vo význame slova či premeny názvu majú najrôznejšie podoby. Nasledovný príklad ukazuje, ako sa umelo menil názov aj podľa politickej situácie:
     * Franz Jozef csúc - od r. 1894 do r.1919
     * Štít legionárov - 1923 - vojnové obdobie
     * Stalinov štít - od r.1949 do r.1956
     * Gerlachovský štít - od r. 1956 do šúčasnosti.

   Bojíme sa vlastného jazyka?
   Jeden z najznámejších omylov, ktorý má takpovediac už aj svoju históriu je pomenovanie Ťažkej doliny, Ťažkého plesa a Ťažkého štítu. Pomenovanie vzniklo z goralského názvu "Čynsko dolina". "Čynsko" znamená doslovne "ťažko". Jedná sa prakticky o jedinú odnož Bielovodskej doliny, kde sa vyskytujú súvislé trávnaté porasty, na ktoré sa v minulosti oplatilo vyhnať ovce na pašu, ale kde bol zároveň pre niekdajších pastierov aj najťažší prístup. Dostupnosť terénu sa teda prirodzene premietla do miestneho pomenovania. Čynsko sa po spišsky povie "češko". V tom čase, písala sa prvá polovica 19. storočia, keď neexistovali tlmočníci, si preto vtedajší mapér berlínčan Albrecht Sydow zrejme ani nemohol správne vysvetliť spišský ekvivalent "češko" ako "ťažko". "Češko" mu skôr znelo ako preňho známe "Česko". Pre pomenovanie doliny, plesa a štítu preto celkom prirodzene zvolil prídavné meno "Bohmische". Na tento, pre vtedajšie pomery celkom sympatický omyl, nadviazala vtedajšia turistická uhorská a neskôr i česká verejnosť. Boli pri tom medzi nimi i taký významní autori a znalci Vysokých Tatier ako J. Hlaváček, Z. Pešek či F. Kroutil spoluautor populárneho horolezeckého sprievodcu. Naproti tomu boli snahy uviesť názvoslovie do súladu s pôvodným jazykovým významom miestneho goralského názvu. Ide najmä o mapu Vysokých Tatier z r. 1957 autorov P. Janáček, Štiavnického a M. Rajčana. Bola to aj snaha občanov obce Javorina, ktorí žiadali zmenu názvu ešte v 50-tych rokoch. Miestny názov s prídavným menom "Ťažká" je v súčasnosti pevne vžitý u miestneho obyvateľstva, čo sa premieta aj do názvoslovia máp, najmä lesohospodárskych máp podrobného merítka. Opodstatnený názov "Ťažká" sa uvádza aj na najnovších mapách Vysokých Tatier vydávaných v Poľsku, pravda v poľskej transkripcii.

   Len na slovenských mapách stále figuruje vecne nesprávny názov "Česká". Vyvstáva teda otázka, dokedy budeme dokazovať a svetu predkladať našu vlastnú neúctu k ľudovému názvosloviu, ktoré je jedným z nositeľov nášho kultúrneho dedičstva? Odpoveď možno poznajú mapotvorcovia vo VKÚ, možno názvotvorcovia v jazykovednom ústave SAV?

SPÄŤ