Spracoval a pripravil Horský internetový klub

Pripomienky k „VŠEOBECNE ZÁVAZNEJ VYHLÁŠKE“ Krajského úradu v Žiline
o Návštevnom poriadku NAPANT.



Autor príspevku Stanislav Melek
Banská Bystrica


   Vážený pán
   Adalbert Mezei
   Správa NAPANT
   Banská Bystrica


   Moje pripomienky vychádzajú z nasledovných poznatkov, životných skúseností, informácií od zahraničných známych apod. Pripomienky sa vzťahujú hlavne na skialpinizmus a horolezectvo, ktorým som sa v danej oblasti venoval a venujem viac ako 30 rokov, organizovanie pretekov v skiapinizme cca 20 rokov.

  • Skialpinista (aj horolezec) je tiež živý tvor, ktorý sa potrebuje odreagovať zo stresujúceho, prehnane rýchleho kolobehu života. Relax v smogových oblastiach dolín a miest je nereálna, aj samota a voľný pohyb je životnou nevyhnutnosťou, fyzický pohyb nevynímajúc. Zdravá populácia – zdravý národ – zdravé hospodárstvo – zdravý štát. Nejako sa nám to nedarí!
  • Skialpinista je tiež milovník prírody a má záujem na jej zachovaní, čistote aj ochrane
  • Za obdobie od r. 1970 som nezistil poškodenie prírody vplyvom skialpinizmu – kosodrevina, trávny porast je v súčasnosti rozvinutejší v navštevovaných oblastiach ako bol pred tým, čo je normálne.
  • Kamzíky pravidelne stretávame aj teraz tak ako voľakedy. Nestratili prirodzenú plachosť, len sa naučili, že ich skialpinisti (horolezci) neohrozujú ! Nikdy som ani vtedy ani teraz nevidel kamzíka, či jeho stopy v severných žľaboch od Krúpovej hole po Štiavnicu (žiadna možnosť potravy, preveje znemožňujúce prechod cez hrabeň).
  • Podľa informácií od M.Marenčáka z rokov cca 1980 – 85 vraj nízkotatranský kamzík už vtedy nebol ekvivalentom vysokotatranského – vraj bol modifikovaný vysokou zverou. Mal sa vystrieľať, aby náhodou nepoškodil nejako toho pôvodného vysokotatranského (lebo kamzík bol vlastne umelo vysadený v N.T. ako rezerva pre vysokotatranskú populáciu – nemám pravdu?) Ja im neupieram právo na život a som rád že tam sú!
  • Skialpinizmus (horolezectvo) je fyzicky náročný šport a nejaké bezhlavé naháňanie kamzíka je ťažko realizovateľné. Iste je potrebná znalosť problematiky a náležitého vzťahu k prírode – čiže vychovávať ľudí.
  • Preteky v skialpinizme sa uskutočňujú od r. 1977 (vtedy ešte NAPANT neexistoval), realizoval sa viac krát aj v severných kotloch Ďumbiera (úpätia stien, žľaby). Na 200% sa nič prírode nepoškodilo. Ekologické značenie sa vždy vyzbieralo, trate sa ani vtedy ani teraz nespevňujú chemikáliami!
  • Slovensko by malo byť krajinou cestovného ruchu (alebo to už nechceme?). Ak zavedieme prehnané zákazy, jeho rozvoj bude ohrozený – už som mal negatívne stanoviská.
  • Aj rozvoj skialpinizmu prináša prosperitu krajiny, zvyšuje zamestnanosť, zvyšuje atraktivitu prostredia pre návštevníkov atď.
  • Ľudia na lyžiach aj bez nich sa pohybujú v daných lokalitách minimálne od 60-tych rokov. Nie je to teda len súčasná „móda“. Všetko živé i neživé sa teda vyvíjalo za účasti takýchto návštevníkov. Vylúčiť takýchto účastníkov z ich dlhoročných teritórií je tak isto zásah do kolobehu života v prírode.
  • Sústredenie ľudí do istých lokalít spôsobí enormné zaťaženie danej lokality. Naopak, rozptyl ľudí vie príroda ďaleko lepšie eliminovať.
  • súčasná výstroj dostupná komukoľvek umožňuje dostať sa kamkoľvek (aj ochranárom) . Je preto nevyhnutné začať konečne s osvetou medzi všetkými návštevníkmi chránených území k tomu, aby svojim konaním (práve z nevedomosti) nepoškodzovali prírodu. Zákazy nič neriešia, bývalý socialistický človek je voči nim imúnny a vie ako je možné ich obísť. Mladí zas sú často „neumravniteľní“ (aj údajne strážcovia parku nemiestne napádali istú staršiu skupinku – bol som svedkom) – aj to sa dá riešiť rozumnou cestou.
  • Voľakedy ani vo V.Tatrách nebol skialpinizmus zakázaný. Len s jeho rozvojom niekedy koncom 80-tych rokov sa zapracoval do návštevného poriadku. Pri jednaní medzi TANAPom a JAMESom dôvodili zákazy práve vhodnosťou N.Tatier a doporučovali ho realizovať hlavne v N.Tatrách.
  • Horolezectvo bolo a je vykonávané hlavne v severných kotloch Ďumbiera a Štiavnice najmenej od r. 1975! Hlavne za zimných podmienok. V lete len výnimočne – nie vždy pevná skala a hodne tráv, ktoré v zime nevadia.
  • Som toho názoru, že ak bude ďalej pokračovať devastácia klasického životného prostredia v mestách a priľahlých teritóriách tak ako pokračuje, tak nám ani národné parky nepomôžu. Prečo?
  • Voda a vzduch sú substancie, ktoré podliehajú len prírodným zákonom. Dážď, vietor, sneh, špinavé ovzdušie sa bude čím ďalej tým viac čistiť práve na horách. Hory predsa vetry zachytávajú a dažde priťahujú! Suchá alebo „monzúny“ vzniknuté zmenou klimatických podmienok urobia svoje. To sú ďaleko väčšie fenomény ako 200 skialpinistov na Ďumbieri.
  • Je preto potrebné práve z inštitúcií ochrany prírody oveľa razantnejšie presadzovať požiadavky KAŽDEJ prírody nie len tej v NP. NP nie je nepriedušne uzavretá klietka!
  • V tejto súvislosti musím spomenúť urbárov a lesné správy. Priveľmi zasahujú do lesov výstavbou lesných ciest (aj v súčasnosti), jazdením na autách, ničením aj toho, čo práve má slúžiť rozvoju turistiky.
  • Som presvedčený, že človek vie žiť s prírodou a pokiaľ nevie, tak by sa to mal naučiť! Dravce (hlavne medveď) sú opäť v našich horách takže isté mechanizmy už fungujú.
  • Zásadne je potrebné urobiť návštevný poriadok tak, aby bol rešpektovateľný samotnými návštevníkmi (nerobiť nezmyselné zákazy). Na druhej strane ak sa daný zákaz nedá reálne skontrolovať tak je jasné, že nikto ho dodržiavať nebude.
  • Človek nie je opica v klietke veľkomiest a má zaručené práva slobody pohybu. Nie je ani stroj, ktorý sa zapne a vypne v určitom čase. Stanovovať čas návštevy parku je akési stanné právo vyhlásené v mierových podmienkach! Už zo svojej podstaty človeka, tiež živočíšneho druhu, nebude človek takýto čas dodržiavať.
  •o Návštevný poriadok rieši tých najslabších, najľahšie postihnuteľných – samotných návštevníkov parku. Práve tých ktorí tam idú za oddychom, hľadajú psychický relax, nemajú záujem na ničení prírody, práve naopak, sú jej obdivovateľmi. Nerobme z nich preto hlavných vinníkov škôd napáchaných inými vplyvmi. Zdravie človeka je predsa to najdrahšie čo v živote máme!

Žiadam preto zmeniť nasledovné state návštevného poriadku:

1.
V prvom rade žiadam zrušiť ustanovenia §3 bod (4) a (5) o časovom obmedzení pohybu – nemajú opodstatnenie a nie je možné to celoplošne kontrolovať.
2.
Príloha 5 mapka aj skialpinistického areálu nie je totožná s popisom podľa bodu 5 prílohy č.3, alebo je to zámerne nejasné. Je nevyhnutné zakresliť skialp. areál v samostatnej mapke – od sedla Poľany až po vých. sedlo Ďumbiera (ako je v popise.)
3.
Skialp. Areál je potrebné rozšíriť o ďaľšie terény, kde sa tak či onak chodí:
    • Záver Jánskej doliny – ide o terény na východ od chrbta vedúceho od chaty M.R.Š. na vých. sedlo Ďumbiera
    • Záver Mlynnej doliny – terény pod Chatou M.R.Š. a hrebeňom Kozích Chrbtov až po sedlo a žľab ku Jaskyni netopierov.
    • Východné svahy Skalky smerom do Vajskovej doliny
    • trasu Jasenská kyslá – Struhárske sedlo – Ďurková – Chabenec
4.
Zaradiť do bodu 6 – horolezectvo severné svahy Ďumbiera a Štiavnice.

Aké vidím východiská?
•  v Je nevyhnutné, aby každé chránené územie či NP začalo pracovať na širokej osvete medzi obyvateľstvom, aby všetci návštevníci vedeli ako sa majú v NP správať. Tak by sa konečne naplnilo aj slovko „výchovný“ v texte návštevného poriadku. Spôsobov sa dá nájsť dostatok.
•  v Z pohľadu organizovaných skialpinistov je možné zaistiť istú spoluprácu cestou SHS JAMES. Ale skutočne dnes chodí po horách aj veľa neorganizovaných ...
•  v Ochranné inštitúcie by mali tlačiť cestou svojich nadriadených (netvrdím že to nerobia), na zlepšovanie ekologičnosti všetkých priemyselných prevádzok a vyvodzovanie oveľa tvrdších postihov za porušovanie ....

Ďakujem za porozumenie

Banská Bystrica 19.11.2003

Stanislav Melek


Poznámka hory.sk
   Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa vylučuje skialpinizmus z oblasti severných kotlov Ďumbiera a Štiavnice je ochrana kamzíka.
   Ani jeden z príspevkov v zborníku "Ochrana kamzíka", ktorý vydala S TANAPu, S NAPATu a VÚVB z roku 2002, však neuvádza ako príčinu znižovania počtu kamzičej populácie výkon skialpinizmu. Všetky uvádzané a zdokumentované pozorovania úhynu v tejto oblasti Nízkych Tatier boli zapríčinené predátormi, najmä rysom, vlkom a orlom.
   Problém teda nespočíva v tom, že skialpinisti plašia kamzíky ale v tom, že za posledné roky sa zvýšil tlak predátorov a to aj takých, ktoré kamzíky predtým vôbec neatakovali - vlk a rys. S NAPANTu by teda mala v prvom rade hľadať riešenia v úprave druhovej skladby vyššej zveri v lesnom pásme tak, aby vlk a rys nemusel za svojou potravou vychádzať do vysokohorských polôh.


SPÄŤ