Spracoval a pripravil Horský internetový klub


Lyžovanie v Tatrách a Karpatenverein

krátke zhrnutie vývoja lyžovania v čase Karpatenvereinu

Autor príspevku Alexander Luczy
horský vodca UIAGM
CH- 2502 Bienne
Pierre Grise 37
e-mail: monalec@bluewin.ch


    Posledne som si znovu prečítal knihu Alfreda Grosza (1885-1973) Die Hohe Tatra- Geschichte des Karpatenvereins (Vysoké Tatry- Dejiny Karpatského spolku) vydanú v Nemecku v roku 1961. Dovolím si poukázať na určité údaje z tejto publikácie dotýkajúcej sa vývoja vysokohorského lyžovania na Slovensku. Dúfam. že tieto informácie sa stretnú so všeobecným záujmom. Sú neodmysliteľnou súčasťou histórie vývoja horských športov na Slovensku.

    Alfred Grosz bol profesorom telocviku na nemeckom gymnáziu v Kežmarku, pionierom lyžovania a lezenia ako aj aktívnym členom a funkcionárom Karpatenvereinu.

    Karpatenverein bola apolitická organizácia milovníkov hôr hlavne nemecky a maďarsky hovoriacej podtatranskej menšiny. Členmi boli ale aj vynikajúci horolezci týchto čias z Budapešti. Spolok založený v roku 1873 neprežil koniec druhej svetovej vojny a nástup komunizmu.

    Prvým organizátorom lyžiarskych vychádzok -túr v Tatrách bol Dr. N. Szontagh (1843-1899) zo Smokovca. V rokoch 1875 až 1892 vykonal (podľa osobných záznamov) 127 lyžiarskych tur. Medzi iným vystúpil do Gerlachovského kotla a na Slavkovsky štít.

    Domáca výroba lyží a viazaní neexistovala, tento materiál sa dovážal z Nórska. Technickým problémom bolo viazanie, ktoré bolo z bambusových prútov. Hovorilo sa, že pochádzalo tiež z Nórska. S týmto viazaním boli lyže ale skoro neovládateľné. Pokrokom bol vynález viazania Lilienfeld Rakusanom Mathiasom Zdiarskym v roku 1891 (vynašiel tiež známi bivakovací vak "žďarák" = Zdiarskeho vak).

    Dr. Karl Jordan (autor populárnej lezeckej cesty "jordánka" na Lomnický štíť) s Karlom Englischom (okrem iných aj prvovýstup na Ostrý štít) vystúpili 15.1.1903 na Krivaň. V Budapešti bol v roku 1908 založený lyžiarsky klub s 31 členmi. Desider Reichart (početné prvovýstupy) kúpeľný riaditeľ zo Smokovca zamestnal nórskeho lyžiarskeho učiteľa H. Hansena. Horár zo Štrbského plesa Peter Havas vystúpil s lyžami v rokoch 1902-04 na Ostrvu, Krátku a Sedielko ako aj na ďalšie vrcholy. V Kežmarku sa lyžovania ujali učitelia Obchodnej školy Otto Bruckner A. Julius Hefty (početné prvovýstupy s A. Groszom) a Július Haug. Seflekar z Tatranskej Polianky Michael Guhr vyslal svojho sekretára Maxa Schaffera na lyžiarsky kurz do Rakúska, ktorý viedol Zdiarsky. Guhr sa stal nadšeným propagátorom lyžiarstva a postavil vo Velickej doline prvú lyžiarsku chatu a skokansky môstik. Alfred Grosz vyhotovil v roku 1910 pre reklamne účely radu diapozitívov a robil s nimi početné prednášky. Karpatenverein si dal za úlohu urobiť lyžiarsky šport prístupným pre širokú verejnosť. 12.12.1913 bola založená sekcia lyžovania Karpatenvereinu. Tato sekcia usporiadala aj prvé organizovane lyžiarske túry v Tatrách.

    4.2.1911 usporiadal Karpatenverein prvé preteky v « umeleckom lyžovaní ». Išlo o to zlyžovať čo najkrajšie asi 70 m dlhý svah v prašane. Hodnotená bola estetika pohybov. Druhé kolo pretekov bol šús, ktorého víťaz Siegfried Neumann zišiel bez chyby a ešte k tomu len na jednej nohe.

    V roku 1912 vydal Dr. Eugen Serényi (početne prvovýstupy) učebnicu « Der skisport » (Lyžiarsky šport). Dr D. Rechart vypracoval a vydal cez vydavateľstvo Katpatenvereinu v rokoch 1932 a 1936 Lyžiarskeho sprievodcu po Vysokých Tatrách, s mapou a zakreslenými trasami výstupov a zjazdov.

    V roku 1926 boli medzinárodne preteky v terénnom behu vo Furkotskej doline. Tento pretek bol to pravdepodobne predchodca dnešných pretekov v skialpinizme. Trasa viedla v ťažkom teréne a bola zťažená rôznymi prekážkami. Vo Veľkej Zmrzlej doline bol v roku 1935 usporiadaný prvý letný pretek v slalome.

    Prvým výrobcom lyží pod Tatrami bol stolár Rudof Palencsar v Kežmarku. Bolo to po prvej svetovej vojne (1919). Bolo vyrobených asi 3000 párov lyží za rok. Konkurentom bol Franz Kawasch tiež z Kežmarku, ktorý vyrobil ročne 1500 párov. Ďalším producentom bol spišsko-sobotsky J. Sirach, ktorý vyhotovil 1000 párov ročne.

    Počas druhej svetovej vojny bola aktivita Karpatenvereinu z pochopiteľných príčin utlmená. Po vojne sa nútene väčšina spišských Nemcov vysťahovala do Nemecka. Alfréd Grosz však odmietol odísť a umrel v rodnom Kežmarku. Alfréd bol starým priateľom môjho otca. Poznal som ho osobne počas jeho sporadických návštev v našom dome v Poprade.

Alexander Luczy


SPÄŤ