Spracoval a pripravil Horský internetový klub


Odpoveď na otázky pána Švajdu

pokračovanie diskusie na tému ochrana prírody a skialpinizmus

Autor príspevku Alexander Luczy
horský vodca UIAGM
CH- 2502 Bienne
Pierre Grise 37
e-mail: monalec@bluewin.ch


    Prečo v slovenských Karpatoch nájdete bez problémov veľké predátory a šelmy (medvede a vlky) a prečo už vo Švajčiarsku, Rakúsku, Nemecku nie?

    Švajčiarsko je krajina priamej demokracie a o všetkom sa hlasuje. Zavedenie rysov a vlkov viedlo k veľkým diskusiám. Tu je poľovníctvo veľmi obľúbene a poľovníci majú samozrejme svoje slovo a sú proti šelmám. Sú tu aj chovatelia oviec a šelmy im spôsobujú značné škody. Preto sa o medveďoch nik neodváži ani diskutovať. Vo Švajčiarsku na rozdiel ku Slovensku žije veľa chovateľov dobytka a oviec v horách často nad 1500m a v lete až nad 2500m. Zavedením dravcov vo Švajci by štát týchto občanov pobúril, a preto sa od takýchto krokov dištancuje. Švajčiarsko existuje už stovky rokov a keby sa tu hlas ľudu nerešpektoval, bolo by sa už asi rozpadlo. V Jure a v podhorí Alp sú rysy a ľudia sa naučili s nimi žiť. Ja som za život dravcov v horách a za ich koexistenciu s ľuďmi. Tak isto som za koexistenciu ochranárov a turistov v horách. Určite nájdete aj na Slovensku kompromisne riešenia ochranárskych problémov.


    Prečo sú slovenské Karpaty pre západných prírodovedcov omnoho atraktívnejšie ako Alpy?

    Hory navštevujú ľudia a síce prírodovedci, turisti a športovci. Samozrejme pre prírodovedcov sú Tatry asi atraktívnejšie ako liberálne Alpy. V Alpách je tiež veľké hnutie ekológov napr. Mountain Wilderness, s ktorými sa môžem identifikovať. Ale! Títo ľudia sú za čisté hory bez lanoviek a vlekov, transportu turistov helikoptérami, bez prehnaných dopravných spojov a diaľnic a za (aspoň čiastočnú) likvidáciu horských chát a chodníkov. Nie sú ale proti lyžiarskym turistom, horolezcom, proti bivakovaniu a voľnému pohybu v horách. Aktivisti tohto hnutia sú ľudia, ktorí vykonávajú horská športy a poznajú hory veľmi intímne. Je na Slovensku veľa ochrancov prírody ktorí to môžu povedať o sebe? Tu vidím veľký rozdiel medzi ochranou prírody na Západe a na Slovensku. Aj tatranské ochranárske problémy sa môžu klasifikovať podľa ich vážnosti/ dôležitosti. Napr. Sliezsky dom bol postavený počas iných politických pomerov. Je to monštrum, ktoré nepatrí do takých hôr ako Tatry. Jeho zbúranie a nahradenie primeranou chatou sa určite raz uskutoční. Popradské Pleso je zdevastovane fekáliami zo zle fungujúcej čističky odpadových vôd. Velické Pleso je čo sa týka kapacity nedostačujúce pre spotrebu vody v horskom hotely (viem o čom hovorím, v 60. rokoch som bol stavbyvedúcim tohto objektu). To sú podľa mňa len niektoré vážne problémy ochrany prírody v Tatrách. Aj dnes sa stále ešte uskutočňuje organizovaný medzinárodný výstup na Rysy a na Kriváň. Je výstup na lyžiach napr. na Volov chrbát alebo Svišťový štít ekologicky škodlivejší?


    Prečo Slovensko chce a musí mať toľko národných parkov i z pohľadu na EU a prečo má napr. Švajčiarsko len jeden aký taký?

    Divá zver má podľa odborníkov určite množstvo km2, aby mohla normálne žiť. Ak je ich viac, tak zver alebo vegetuje alebo sa medzi sebou zahluší. Aj ľudia by mali mať určitý «výbeh» t.j. určitý počet m2/osobu aby s medzi sebou nepohlušili alebo, aby nestrávili svoj život v krčmách. Prehnané množstvo národných parkov nedovolí ľudom žiť v prírode. Filozofická otázka je: nie je príliž veľa ľudí na tak malý priestor v prírode, ktorý im ešte ostáva k dispozícii? Švajčiari sa pokúšajú zriadiť viac národných parkov ale referndá tomu doteraz zabránili. Keby švajčiarsky štát presadzoval bezohladne svoje záujmy, napríklad ochranárske, viedlo by to k nepokojom. Pre stabilitu štátu je nutná, aby ľudia boli spokojní a vedeli sa identifikovať s rozhodnutiami úradov. Ak je tomu tak aj na Slovensku, nemôžem proti mnohým národným parkom nič povedať.


    Je to poriadok, keď v Alpách stúpime skoro pri každom druhom kroku do kravského alebo ovčieho lajna?

    Máte pravdu. Ale krava je takrečeno symbolom Švajčiarska a Švajčiari sú na kravy v Alpách aj hrdí a vedia s nimi a s lajnami dobre spolunažívať. Pôvodne bolo Švajčiarsko krajinou horských sedliakov. Pasienky sú vo Švajci ohraničene ostnatými alebo elektrickými drôtmi. Ich prechádzanie je veľmi namáhavé. Preto sa ja pasienkom v lete vyhýbam a chovatelia dobytka sú tomu vďační. Ale aj lajnami pokryté pasienky sú v zime prikryte vrstvou prašanu a otvorené a zjazdné pre lyžiarskych turistov.


    Prečo je v Alpách veľa kamzíkov a prečo na Slovensku malo?

    Jeden miestny švajčiarsky odborník mi povedal, že úbytok kamzíkov na Slovensku je pravdepodobne pre neúmerne množstvo predátorov ktorí žijú v slovenských horách. Tunajšie (švajčiarske) kamzíky mali pred rokom kamzičiu slepotu, teraz sa tejto choroby už zbavili. Vymrelo ich však asi polovica, ale ich počet sa teraz prirodzenou cestou zase vylepšil. Pritom nezabúdajme, že švajčiarskí poľovníci sú usilovní a nemilosrdní, v októbri z nich asi polovicu vystrieľajú.


    Na záver: Ja som v Tatrách vyrástol a strávil v nich pri lezení a lyžovaní každú voľnú chvíľu. Budem rád, ak sa u Vás všetky problémy vyriešia tak, aby ekológovia a návštevníci prírody a športovci boli spokojní. Vo vašom úsilí o ochranu prírody a demokratickom spolužití ľudí s rozličnými záujmami Vám prajem veľa úspechov.


Alexander Luczy

Ďalšie príspevky a diskusiu k tejto téme nájdete na http://eko.hory.sk



Vtipnými očami:

Milí priatelia, ponáhľajte sa do Alp.
Jar začala - kravičky idú na pasienky.
Zanedlho budú lúky preplnené lajnami.


SPÄŤ